Objavovanie klenotov Slanských vrchov: 12. máj 2013 (18 km peši)
Akcie sa zúčastnilo 9 členov 1 rodinná príslušníčka a 1 člen Tatranu. Vystúpili sme na polesí pred Zlatou Baňou. Tu sme si predstavili plán, ktorý som vzhľadom na predpoveď počasia upravil s tým, že túru ukončíme na Sigorde, alebo na Zlatej Bani. O mieste sme mali rozhodnúť počas dňa. Účastníci túto zmenu prijali a po podpise prezenčnej listiny sme vyrazili. Paľo Hrúz Chujavy už navštívil a tak som to mal trocha jednoduchšie. Paľo poznal tú cestu, ktorú som si aj ja naštudoval na internete. Za prvým vodným zdrojom schádzame s asfaltky a pokračujeme po celkom dobrej lesnej ceste. Asi po 1 km sme došli k studničke (Žimná voda), v ktorej sme najprv nezbadali ľad po ktorom stekala voda. Žimná voda je vstupnou bránou do Chujav jedinečného geomorfologického fenoménu Slanských vrchov. Ide o pozostatok masívnej svahovej deštrukcie a zosuvu v bočnej rázsoche vrchu Čierna hora. Mrazové zvetrávanie a erózia umožnili vznik unikátneho, rozsiahleho skalného poľa, porasteného riedkym lesom a množstvom machov a lišajníkov, umiestneného v izolovanom, hlbokom kotli medzi dvomi strmými, skalnatými hrebeňmi. Dostali sme sa do členitého bludiska balvanov, ktoré od seba delia pukliny, ale i širšie chodby a preto nie všetci sme si vybrali tento výstup. Objavujeme rôzne veľké priestory v ktorých nachádzame pozostatky snehu a ľadu. Z puklín na nás „dýcha“ veľmi studený vzduch. Aj keď už tu nebol sneh museli sme dávať veľký pozor , lebo pohyb po riadne klzkých skalách mohol skončiť úrazom. Najhoršie bolo, že niektoré pukliny sú skryté pod lístím, takže neraz sa nám stalo, že noha nám prepadlo o poriadny kus hlbšie ako sme predpokladali. Našťastie sa to obišlo bez úrazu. Odporúčame všetkým, aby v Chujavách boli zvlášť opatrní. Po prehliadke sme sa vybrali cestou-necestou po bočnej rázsoche Čiernej hory, kde sme obdivovali nádherné stromy, ktoré vyrastali priamo zo skál a značne strmý svah po pravej ruke. Na hrebení nás zastihla pravá jesenná hmla. Pri skale v ktorej sme obdivovali skalné okno (vlastne až dvojokno)sme si urobili bufet. Po občerstvení sme sa Zbojníckou dolinou vybrali na Sigord. Po strmom zostupe sme si v doline Malej Delne nazbierali mätu a pohodlne stihli autobus zo Zlatej Bane (12:40 hod.) Záver sme urobili u Gréka v dobrej nálade, kde sme pozorovali oblaky zahaľujúce Slanské vrchy. Počasie nakoniec vydržalo a mi tak niektorí účastnici vyčítali, že sme si pár km nepridali. Na dobré pivo k nám prišli aj Renáta a Katka, ktoré sa nemohli zúčastniť tejto akcie. Prešli sme len asi 8 km s 400 metrovým prevýšením.
Zaznamenal: Jaro
