KST ZVL PREŠOV 2013

Meteorológovia už dlhšie avizovali početné búrky na sobotu  a tak som akciu  v piatok preložil  na nedeľu 11.8.2013. Urobil som dobre, lebo v nedeľu nás v Nízkych Tatrách čakalo nádherné počasie. Stretlo sa nás celkom 9 členov(Jaro a Katka Vysoká, Miro a Hanka Kalužová, Fero Bednár, Tono Sopko, Gabika Bozulová, Jano Pončák a Hanka Krafčáková). Cesta z Prešova nebola komplikovaná a miesto na parkovanie v Liptovskej Porúbke sme si bez problémov našli. O 7:45 sme vyrazili po červenej značke. Chodník po pár sto metroch začal stúpať. Kráčali sme úzkou roklinou strmo nahor. Na Brtkovici nám člen Lesnej stráže odporučil odkloniť sa od značky čo sme ocenili. Postupovali sme podľa pokynov a kochali sme sa nádhernými výhľadmi na Vysoké a Západné Tatry. Časom sme opäť narazili na plánovanú trasu, ale vzápätí zelenú značku strácame a zisťujeme to po asi 1 km. Keď Fero s Tonom došli na koniec lesnej zvážnice bolo jasné, že nie sme na dobrej ceste... Vraciame sa späť a ja hľadám správnu cestu.  V polome nachádzam pár značiek a tak si už dávame väčší pozor  na značenie.  Míňame starý partizánsky bunker a vstupujeme do lesa. Robíme si krátku prestávku a to sme už na Slemä. Čakáme na seba a spoločne ideme k troskám lietadla. Len Fero s Tonom sú tam prví a Fero robi zápis do vrcholovej knihy. Opäť obdivujeme Nízke Tatry a sedíme, lebo počasie je naklonené ničnerobeniu. Doplňujeme sily a vydávame sa na vrchol našej túry – Ohnište. Trvá nám to viac ako hodinu. Na vrchole opäť  oddychujeme a kocháme sa nad krásnou Slovenskou prírodou. Po hodnej chvíli vyrážame na obhliadku Ohnišťa. Väčšina z nás je tu prvý krát. Na najexponovanejšom mieste nás prekvapujú traja poľskí cyklisti , ktorí nesú na chrbtoch bicykle smerom od okna. Keďže k oknu vedie len jedná cesta je nám jasné, že s bicyklami už tade museli raz prejsť... Pri okne si opäť vychutnávame nádhernú prírodu a počasie. Čas letí veľmi rýchlo a tak je čas na návrat. Cestou späť na vrchol si obzeráme ešte 2 priepasti a odhadujeme ich hĺbku. Pri „hríbiku“ Pod Ohnišťom sa delíme na dve skupiny. Dievčatá a Miro sa vydávajú do Malužinej z dôvodu menšieho prevýšenia a rýchlejšieho zostupu. Ostatní chlapi sa vraciame  výstupovou cestou cez Slemä do Liptovskej Porúbky. Nasadáme do aut a ideme do Malužinej. Ja prichádzam k motorestu, kde by nás mali čakať „dievčatá“. Jano s Ferom pri starom dele zbadali našu výpravu a tak sa pri nich zastavujú. Ja s Tonom telefónom zisťujeme čo sa deje a aj my sa vyberáme k ním. Ihneď nastupujeme do aut, lebo je už skoro pol siedmej a záver robíme v Papučke.

Bol to super deň v lone našej prírody. Škoda, že sa na tejto akcii nezúčastnilo viac členov, lebo takýto deň sa už nemusí zopakovať. Bol to vrchol tohtoročnej letnej sezóny(nie len počasím, ale aj náročnosťou a krásou)  a kto vie či nás takáto pohoda zastihne na začiatku jesene vo Vysokých Tatrách na Rysoch v septembri.

Zaznamenal : Jaro

Na fotoalbume sa pracuje.