KST ZVL PREŠOV 2013

Návrat do Slavošovského tunela sa vydaril. Akcie sa zúčastnilo celkom 19 turistov z toho 8 členov.  Štyria členovia, ktorí sa akcie zúčastnili aj pred rokom si to užili. Stretnutie piatich áut som naplánoval až v dedinke Chyžné. Aj keď som mal obavy ako to dopadne na prekvapenie vodiči s posádkami boli dochvíľni a posledné auto dorazilo len pár minút za prvým. Možno je to cesta ako sa vyvarovať zbytočným prestojom a čakaním pri našich stretnutiach na parkovisku pri Viktórii. Po  oboznámení sa s túrou, základnými informáciami o dedinke Chyžné a o miestnom farárovi Samovi Tomášikovi sme vyrazili na plánovanú túru, ktorá začala po značenom turistickom chodníku žltej farby. Plán bol taký, že sme pri kopci Strašina mali zostúpiť lesnou cestou na lúku, ktorá sa vypína nad Mníšanskym  viaduktom. Čo čert nechcel na danom mieste boli dve cesty. Vybral som si tú hornú, lebo sa zdala, že je to tá pravá. Po pár sto metroch zisťujem, že sme presne na tej istej ceste ako pred rokom, ktorá nás doviedla nad Koprášsky tunel. Rýchlo odvolávam účastníkov a vraciame sa na križovatku. Požiadal som všetkých aby počkali a šiel som asi 1 km späť, aby som preveril situáciu. Zisťujem, že „druhá“ cesta, ktorá vedie nadol je tá správna a vraciam sa. Samozrejme, že niektorí aktívni účastníci (Fero, Jožo a Ján) nevydržali čakať a išli po ceste na lúku. Prichádzam k ostatným a všetci schádzame po ceste nadol. Na lúke zbadám Fera, ktorý nám ide oproti a oznamuje mi, že viadukt tu nie je. Zároveň mi oznamuje, že Jozef a Ján išli smerom do dediny Mníšany. Trošku ma to ako vedúceho podráždilo, ale pokračovali sme v plánovanom zostupe po lúke k viaduktu, ktorý v doline stoji už 72 rokov. Nad viaduktom si urobíme spoločné foto. Z viaduktu nám máva Jozef, ale Ján je nevedno kde. Na viadukte telefonujeme Jánovi, ktorí sa zamotal do úžľabiny nad viaduktom. Za krátko ho už sledujeme ako pokojne s rozvahou kráča po lúke priamo k nám. Prechádzame cez Koprášsky a Slavošovský tunel. Za tunelom si robíme asi hodinovú prestávku, kde podávam informácie o výstavbe tohto dopravného diela a slovenskej histórii. Vraciame sa cez tunely a viadukt späť. Na viadukte som sa dal presvedčiť o zmene plánovanej trasy, ktorá mala viesť cez Mníšany. Ideme po lúke ale po pár desiatkach metroch narážame na roklinu, ktorú z časti musíme obchádzať, ale nakoniec na príhodnom mieste ju prechádzame. Po prejdení ďalšej lúky opäť narážame na roklinu, ktorú prechádzajú len najodvážnejší. Drvivá väčšina účastníkov schádza do Mníšan, kde nám ochotne veľmi príjemná pani kostolníčka otvorí  miestny kostol postavený v roku 1933. Kostol je pekný a interiér je vybavený  oltárom a kazateľnicou z pôvodného starého kostola. Rýchlo sa presúvame do Chyžného. Cestou zisťujem, že žltý chodník na mojej mape ja zakreslený zle. V Chyžnom sa hneď zastavujeme v Medulienke (miestnej krčme), kde niektorí stihli záver etapy Tour de France s víťazstvom nášho Petra Sagana. Po občerstvení  perfektným a lacným pivom odchádzame domov. Do Prešova prichádzame okolo 20-tej  hodiny.   

Spracoval : Jaro – vedúci akcie

PS: Doporučujem prezrieť si aj fotoalbum z akcie Slavošovský tunel z roku 2012.