Veľký Bok: 17. jún 2012 (VHT 9 hod.)
17.6.2012 Veľký Bok
Ráno o 5:00 hod. bola stretávka klasicky pred Victoriou na Sekčove. Oklieštená zostava v počte siedmich členov a jedného rodinného príslušníka si asi zaslúžila tento deň. Po celotýždňovom vytrvalom daždi nás, ale čakal pekný slnečný víkend. Pravdepodobne upršaný týždeň odradil mnohých od tejto túry („možno si mysleli, že túra bude príliš ťažká“). Výsledkom je, že prišli o nádherný, nevšedný zážitok.
Dvoma autami o 7:00 hodine prichádzame do východiskového bodu túry v Malužinej. Po ustrojení a krátkom výklade, za príjemného sviežeho rána vyrážame do jasného dňa okolo Veľkého potoka, Malužinskou dolinou. Po hodine máme prvú prestávku pri hájovni Predná, kde sa dolina rozdeľuje. My ďalej postupujeme ľavou vetvou po modrej značke dolinou potoka Hodruša a po 45-tich minútach míňame hájovňu Škarkétka. Po ďalších 20 minútach sa vľavo nad nami už ukazuje pyramída Veľkého Boku. Začíname prudšie stúpať a po desiatich km po asfaltovej ceste (2 hod 30 min) sme pri poslednej hájovni Hodruša. Tu máme občerstvenie pred záverečným stúpaním. Prudkým najnáročnejším úsekom cez polomy po serpentínach stúpame do sedla Pod Veľkým Bokom, kde sa už nám ukazujú výhľady. V sedle prechádzame cez vysoké lopúchy so žihľavou za výdatného ujúkania prítomných dám. Záverečný úsek na Veľký Bok už nie je taký prudký a otvárajú sa nám úchvatné pohľady na časť Nízkych Tatier ( Veľká Vápenica, Kráľova Hoľa). Po 4 a pol hodinách šľapania sa blíži odmena za vynaloženú námahu. Čakáme sa. Po príchode Mira a Hanky sa nám otvára opona kompaktnej scenérie Západných a Vysokých Tatier. Spontánne z viacerých úst vyšlo „Aj toto máme na Slovensku“. Ničím nehataný kruhový výhľad. Fero sa nevie dopísať kopcov. Pod nami je unikátna planina s rozlohou cez 1 km2. Pozeráme sa na nádrž Turková (Neznáma), pri ktorej sme boli pred rokom. Dole je horúci deň a tu vo výške 1727 m.n.m. je príjemných 20oC. Na Veľký Bok sme vystúpili na pravé poludnie a tak máme dve hodiny na kochanie a slnenie. Uchvátení plní dojmov schádzame späť výstupovou trasou. Pri hodrušskej hájovni močíme nohy v potoku. Záver túry po asfalte, na slnku je únavný. Občerstvíme sa pramenitou vodou pri hájovni Predná a 18:00 hod. sme v Malužinej. Všetci to zvládli excelentne. Pred ôsmou hodinou večer sme už na Sekčove. V Dreveňaku na pive dostávam pochvalu od Fera a ostatných za dobrú myšlienku. Bolo mi (nám) dopriate aj počasie a bolo mi povedané, že za tie turistické roky sa už aj na mňa niečo nalepilo. Asi som si to už aj zaslúžil. Nabudúce by som doprial takýto zážitok viacerým ZVL-akom.
Vypracoval: Anton Sopko
Pôvodná správa: 17. jún 2012 patril pozornosti majestátnemu Veľkému Boku (1727 m n.m.) v Nízkych Tatrách. 7 členov: Tóno Sopko, Fero Bednár, Miro Kaluža, Jaro Vysoký, Gabika Bozuľová, Hanka Kalužová a Katka Vysoká + Igor Vysoký. Sa ráno spolu s Silviou Szaboóvou stretli na určenom mieste, kde sa dozvedáme, že Silvia ako vodička pre zdravotnú indispozíciu nemôže na túto akciu ísť. Našťastie požičala svoje auto za čo jej patrí obrovské ĎAKUJEME ! Cesta do Malužinej(732 m) prebehla rýchlo a tak neváhame a vyrážame na prvý asi 10 km dlhý úsek, asfaltom k poľovníckej chate. Pokračujem kamenistou cestou, ktorá prudko stúpa do sedla pod Veľkým Bokom (1479 m) v priam mesačnej krajine po polome. Predierame sa cez lopúchovú lúku popretkávanú štipľavou žihľavou a kde tu aj bodliakom. Dobre popŕhlení sa dostávame pred vrchol Veľkého Boku, kde nás čaká Tóno. Všetci spoločne vystupujeme na majestátny Veľký Bok z očarujúcimi výhľadmi na: Vysoké, Západné a Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru, Chočské vrchy, Čergov, Veporské vrchy, Branisko, Slovenské Rudohorie... (všetko doplní už čoskoro Fero, ktorý si to statočne zapísal na poskytnutý papier). Vidíme ako na dlaní aj prázdnu vodnú nádrž Neznáma na vrchu Turková, ktorú sme navštívili presne pred rokom. Počasie nám prialo a tak si dve hodiny užívame na Veľkom Boku, na našich ľavých aj pravých bokoch nádherné výhľady. Zostupujeme tou istou cestou (cez lopúchovo-žíhľavovo-bodliakovú lúku) k našim autám a ľutujeme, že nemáme so sebou bicykle, lebo 10 km asfaltka do Malužinej je v teplom zapadajúcom slnku neznesiteľná. K autám šťastlivo dorážame po 18-tej hodine, keď v nohách máme asi 29 km a 1000 m prevýšenia. Túra nám v čistom trvala 8 hodín, ale v tej páľave sme ešte 3 hodiny „museli“ oddychovať.
Zatiaľ toľko. Jaro
PS: Zišli by sa ešte aj fotky od Gabiky a Kalužovcov, lebo môj fotoaparát nezachytil všetko v zodpovedajúcej kvalite!
(Verím, že Tóno a Fero už čoskoro napíšu správu!)
Náhľad fotografií zo zložky Veľký Bok
