KST ZVL PREŠOV 2013

Radatice – Haniska – Prešov
18.11.2012 ráno o 6:45 s Bonou idem cez les do Radatíc, kde o 8:25 vystupuje 12 turistov ZVL (Bednár, Mikluš, Kollár, Bozulová, Hrúz, Harčár, Pončák, Marton, Jaro a Katka Vysoká, Miro a Hanka Kalužová) a Jozef Varga. Po krátkom príhovore a po oboznámení sa s históriou Radatíc Milanom sa ešte fotíme. Obzrieme si kaštieľ, pri ktorom v parku je pomník obetiam leteckého nešťastia v katastri obce Meretice  v II. Sv. vojne.  Je pod mrakom, bezvetrie so slabou viditeľnosťou. Okolo kostola stúpame po poliach smerom na Stádlo(445 m n.m.). Na kraji lesa v krmelci robíme prvý bufet. Na Stádle pri vstupe do lesa začína cyklo a lyžiarska značka cez Ortáše k Arboétru na Kalváriu. Asi hodinu kráčame po značke a pred Malkovskou hôrkou sa púšťame v pravo na starú cestu k pieskovcovému lomu, kde sa ťažil kameň na prelome 19. a 20. storočia. Lom slúžil pri výstavbe mlyna, nového kaštieľa, želiarskych domov v Haniske a neskôr v rokoch 1938-39 pri výstavbe pomníka na Furči.
Cestou sme sa dostali  skoro do honu poľovníkom. Po neudržiavanej ceste okolo kameňolomu schádzame cez vývraty, zosuvy a nakoniec cestou kráľa lesa (lesníka) k prameňu Malého Borkúta. Pri ohnisku na nových lavičkách oddychujeme a opekáme. Prečítal som z historického kalendára Hanisky.
Po občerstvení  pokračujeme chodníkom na Furču, k pomníku vzbury sedliakov v roku 1831 na Zemplíne a Šariši. Popozeráme si panorámu údolia Torysy v pozadí so Slanskými vrchmi. Po chodníku s bývalými schodmi, pôvodne a j s lavičkami, ktorý bol vybudovaný pri príležitosti 140 výročia vzbury v roku 1971. Na oslavách na Furči bolo cez 10 000 ľudí, čo mi ako 10-ročnému utkvelo v pamäti.  Schádzame do  Hanisky, kde si prezeráme zrekonštruovaný kostol a kaštieľ. Po krátkej zastávke u nás sa končí oficiálna časť a peši sa presúvame na solivarský Hrádok do oázy pohostinnosti Jána a Renáty Pončákovcov. Tu nás už víta domáca pani s vareným vínom a „ciganskými“ chlebami. V družnej debate pri teple rodinného krbu končíme ďalší vydarený turistický deň.
Tóno Sopko 
 
 

Na akcii sa zúčastnilo 13 členov jeden sympatizant  a Malamut Bona. Po stručnom privítaní a oboznámení sa o histórii obce sme sa vydali k neďalekému kaštieľu kde v súčasnosti sídli obecný úrad. Na nádvorí sme si prezreli pamätník na počesť obetiam poľských vojakov leteckej havárie pri obci Meretice v roku 1944. Okolo kostola v miestnej  časti Radačov sme pokračovali na vrch Stádlo. Cestou sme si urobili prvý bufet v krmelci pre diviačiu a jeleniu zver. Pokračovali sme po zimnej turistickej značke, ktorá vedie z Cemjaty. V lese nad Borkútom sme opustili zimnú značku a pokračovali sme kúsok priamo cez les s malou dušičkou, lebo na protiľahlom kopci honci naháňali zver strelcom na poľovačke.  Našťastie honci prešli cez kopec a tak sme šťastlivo došli k starému kameňolomu, ktorý v tridsiatych rokoch minulého storočia slúžil aj na výstavbu pamätníka na Furči. Podľa vyjadrenia Tóna Sopka tento kameňolom slúžil aj na výstavbu domov a kaštieľa v Haniske. Po prehliadke kameňolomu sme zostúpili na značne zablatenú zvažnícu, ktorou sme sa dostali k Malému
Borkútu, kde sme si urobili teplý obed. Využili sme príležitosť a Fero nás oboznámil o zámere necestovať na Zimný zraz. O náhradnom programe. Tóno nám ukázal staré fotografie z Hanisky a oboznámil nás o histórii obce. Jaro konečne doniesol DVD za rok 2011. Po výstupe na Furču, po oboznámení sa o histórii vzniku a dôvodu tohto monumentu nad Haniskou sme sa cez Hanisku a Tónovú záhradu dostali do Prešova. Záver sme mimoriadne urobili u Jána Pončákam ktorý nám s Renátou pripravili súper občerstvenie a pohodu. Za tmy sa rozchádzame domov. Poslední odchádzajú Jaro s Katkou, ktorí dorazili  domov po 20-tej hodine.
Celkom sme prešli v rámci oficiálnej turistiky asi 11 km, ale Tóno Sopko so svojim Malamutom  Bonou prešli o 7 km viac. K tomuto výkonu každému účastníkovi treba prirátať aj cestu na stanicu a cestu domov.
Zaznamenal : Jaro