KST ZVL PREŠOV 2013

Od skorého rána nad celým Slovenskom bolo sychravé, nevľúdne počasie, a tak tomu bolo aj v  malebnej dedine Malá Franková, najvyššie položenej obci v Zamagurí (760 m n.m.).
Jedenásť členov, jeden rodinný príslušník a priateľ oddielu po privítaní vedúcim akcie zablahoželali Ferovi k jeho narodeninám. Urobili sme spoločnú fotku a dohodli sme sa na zmene trasy.  Ako sa neskôr ukázalo bol  dobrý nápad hneď z dvoch dôvodov. Po pár sto metroch už nás zmáčal drobný dážď, ktorý našťastie po pár minútach ustáva a počas nášho putovania po Spišskej Magure už sa nám viac-menej vyhýba. Prvú zastávku sme si urobili Pod Hrbom (1100 m n.m.). Posilňujeme sa a fotíme v nových vetrovkách. Je naozaj zima. Janov teplomer ukazuje sotva 8 stupňov. Na letný deň, aj keď v horách, je to skutočne málo. Je nám zima, topánky v tráve navlhli a niektorým aj premokli. Na hlavný hrebeň to máme len kúsok. A na Malej Poľane (1130 m n.m.) stretávame veľkú skupinu českých turistov. Prehodíme pár slov a Česi odchádzajú. Malá skupina mládežníkov schádza na Jezerské jazero ostaní na Magurku. My sa čakáme a spoločne za českými priateľmi odchádzame tiež na Magurku. Cestou stretávame množstvo ďalších Čechov a Poliakov, zdravíme sa s každým, ale za chvíľu to už začína byť otravné.  Na také množstvo turistov nie sme zvyknutí a spomíname na naše zlaté túry mimo značiek. Na Magurke (1193 m n.m.) sme dobehli našich známych z Malej Poľany. Opäť sa občerstvujeme a čakáme, kým Fero sprace do seba asi pol kilový „meat“. „Organizovane“ odchádzame, za úžasu prítomným Čechov a Poliakov, ktorí si nás fotia a filmujú. Po pár metroch zisťujem, že ideme nesprávnym smerom po žltej značke smerom na Osturňu. Vraciame sa aj napriek uisteniu od Fera, že chodník sa napája na našu trasu. Robíme dobre, lebo červená značka ide trocha iným smerom. Už zakrátko zisťujeme, že tento chodník je tu veľmi málo využívaný, lebo je značne zarastený vysokou trávou a je na ňom aj veľa  padnutých stromov. Dávame si pozor, aby sme nestratili značky, ktoré sú len sem-tam. Najhoršie je, keď sa dostávame nad dedinu na lúky. Tú sa značka stratila úplne. Jaro sa ešte snaží nájsť značku, ale tá je preč (prvý dobrý dôvod na zmenu trasy – z dediny by sme správny smer na Magurku nenašli). Dedina je na dohľad, tak schádzame najbližšou zvážnicou k dedine. Cestou narážame na oplotenie s tenkým drôtom. Zo začiatku sa nič nedeje, ale keď si chce Katka „odskočiť“, s prekvapením ňou tento plôtik  riadne potrasol. Jarovi to nedá a skúša elektrické šoky. Už si dávame pozor. Prechádzame okolo pár jalovíc cez „bránu“. Miro bráne neverí, a tak prekračuje plot, pričom sa pridŕža kola od brány. Nevšimol si, že elektrický drôt ide ponad bránu priamo cez tento kôl, a tak dostáva riadný elektrický šok. Čakáme na dievčatá, ktoré si predsa len „odskočili“. Je zaujímavé, že aj Hanka prechádza „bránou“ podobne ako jej Miro. Smejeme sa. Už sme v dedine, kde obdivujeme drevenice, ktorých je tu neúrekom. Sú tu aj nové murované domy. Na cintoríne hľadáme hrob Martina Slivku (významný slovenský dokumentarista, režisér, etnograf a pedagóg – už hľadám na internete jeho tvorbu, ktorej časť zapísalo do dedičstva ľudstva aj UNESCO). Rýchlo si obzrieme miestny drevený kostol sv. Jozefa z 19. storočia a renovovanú zvonicu zo začiatku 20. storočia. Prečítame si informácie z tabule a odchádzame na dolný koniec, kde nás čaká prekvapenie (druhý dobrý dôvod zmeny trasy) v Ogrode (záhrade) svätých sedmopočetníkov. Tu je druhý, hlavný vrchol našej túry. Otec Donát Čarnogurský nám ochotne podal podrobný popis dôvodu vzniku tejto úžasnej záhrady. Kto tu nebol, môže ľutovať. Keďže jeho rozprávanie bolo zaujímavé a naše fotoaparáty pracovali na plný výkon, už chystám z jeho výkladu zvukový a obrazový záznam. Myslím, že to bude zaujímavé pre mnohých ľudí z môjho okolia. Po vyše hodinovej zastávke v Ogrode sme po pár metroch už pri našich autách.  Pri autách sa spúšťa jemný dážď, takže veľmi rýchlo odchádzame do Prešova. Prešli sme peši sľubovaných 15 km a 600 m prevýšenia. Záver robíme, aj keď nie všetci, v Papučke.
Akcie sa z členov zúčastnili: Katka a Jaro Vysoký, Hanka a Miro Kaluža, Jano Pončák, Milan Harčár, Fero Bednár, Tóno Sopko, Paľo Hrúz, Gabika Bozuľová, Jozef Mikluš.

Spracoval: Jaro - vedúci akcie

PS: Prepracoval a doplnil som fotoalbum k tejto akcii! Medzitým  sa kliko na  tento článok už 46-krát. Asi ste zvedaví!