KST ZVL PREŠOV 2013

Správa z akcie: Kamenica – Hanigovský hrad – Ľutina
    Dňa 4.11.2012 sa na SaD stanici postupne začali schádzať turisti – rodinka Vysokých, Kalužovci s priateľkou Gabikou Bozulovou, Pončákovci, František Bednár, Milan Harčár, Miro Kollár, ako aj hostia z KPT Bibka Roháčová a Tibor Cebe. V Pečovskej sa k nám pridali aj štyria priatelia zo Šindliara. Začiatok našej turistiky bol v Kamenici. Po krátkom zvítaní a príhovore sme spoločne zablahoželali k životnému jubileu Gabike Bozulovej, ktorá nás odmenila dobrými koláčikmi, pečenými toustami a samozrejme aj kalíškom na zahriatie. Tak nám bolo dobre, že sme skoro zabudli, že sme vlastne prišli na turistiku. No konečne o 10 hodine, sme sa rozhýbali po žltej značke smerom ku Kamenickému hradu. Tí, ktorí na hrade ešte neboli, tak si naň vyšliapli a ostatní pomaly pokračovali smerom na Lúčky – Potoky. Za pionierskym táborom sme pokračovali už všetci spoločne, do sedla Ždiare a po krátkej prestávke, sme pokračovali  na Hanigovský hrad. Cesta bola trocha blatistá a počasie bolo tiež hmlisté – no skrátka novembrové. Z Hanigovského hradu pomalým klesaním sme zostúpili až do Ľutiny, kde sme zapálili sviečku, za našich zomrelých priateľov turistov.    V Ľutine, kto mal záujem tak  si prezrel zmenšeniny drevených chrámov, medzi ktorými sme objavili aj Brežanský. Rozlúčili sme sa s priateľmi zo Šindliara, ktorí išli peši 5 km do Pečovskej, kde mali odstavené auto. Ostatní sme sa rozhodli, že počkáme na autobus v miestnej príjemnej krčmičke pri dobrom čapovanom pivečku a kofole. To sme ešte netušili, že malý autobusik bude meškať a nám v Sabinove pred nosom ušiel prázdny autobus do Prešova. Stačilo aby vodič blikol svojmu kolegovi. Potešili sme sa ďalšiemu autobusu, ale ako sme sa snažili nepodarilo sa nám všetkým dostať do autobusu, aj napriek prosbám aby sa mládežníci posunuli trocha dozadu, načo vodič zahlásil, že autobusy chodia každých pätnásť minút, tak čo by sme chceli. Nakoniec Pončákovci, Bednár aj Gabika ostali čakať na druhý spoj. My sme pokračovali domov a na druhej zastávke sme nastúpili s Mirom Kollárom na zadné dvere, kde sme skonštatovali, že miesta tam bolo aj pre ostatných turistov.  Miro trefne poznamenal, že nebola politická vôľa aby sme sa všetci viezli spolu. Keď sme vchádzali do Prešova Gabika volala, že síce prišiel ďalší autobus, ale ani do tohto sa nedostali a tak sa rozhodli cestovať vlakom, že predsa sa nemôže stať aby sa do vlaku nedostali. Prišiel vláčik a bol tak preplnený, že nehrozilo aby si sadli, lebo prednosť na sedadlách mali batohy našej študujúcej mládeže. Po upozornení, aby si batohy dali hore do úložného priestoru im bolo povedané, že oni pracujú hlavou a nemajú svaly, na dvíhanie ťažkých batohov.  No to bol zlatý klinec nášho cestovania.  Trocha sme to rozobrali na nástupišti č.27 a v družnej debate sme sa peši vybrali domov. Gabikin sused poznamenal, že nám zlyhala logistika, tak som ho pozvala aby bol náš člen a zastupoval túto funkciu.
Chcem sa poďakovať všetkým turistom za účasť a ospravedlňujem sa za komplikovaný /nezvládnutý/ záver akcie - je to aj pre mňa poučenie. Záverečné cestovanie vo mne zanechalo nepríjemný pocit, akoby sa ľudskosť vytratila.

Zaznamenala: Hanka Kalužová

Rekapitulácia: akcie sa zúčastnilo 9 členov, 1 rodinný príslušník a 6 hostí