KST ZVL PREŠOV 2013

2. – 5.2.2012   46. Slovenský zimný zraz turistov Levoča

    Zimný zraz začíname trocha netradične, korekciou účastníkov. Nakoľko Pavol Prokopovič už skôr zvestoval, že nepôjde. V stredu Fera Bednára zrádza zdravotný stav a vo štvrtok ráno sa dozvedám, že ani Milan Harčár nejde a tak do autobusu nastupujeme len traja. Po ceste ideme do Hermanoviec s ktorými cestujeme do Levoče. Prezentácia prebieha bez problémov v miestom kine, odkiaľ sa ideme ubytovať do SPŠ majstra Pavla, kde nám prideľujú triedu. Po rýchlom obede vyrážame na trasu L1 Levoča – Ruskinovský chodník – Zbojnícka lúka – Sedlo pod Krížovým vrchom (Wandelkreutz) – Dvorce (bývala obec) Veterník – Levočská dolina – Levoča dĺžka 13km. Začiatok trasy v Levoči zvládame ako tak, až do chvíle kým neprídeme do okrajových častí, kde sa nám stráca turistická značka. A tak sa vydávame , kde je najviac stôp. V diaľke vidíme lyžiarov a tak dúfame v dobrý smer. Napriek tomu sa po 50 m vraciame k domom, nakoľko vidíme sa vracať jedného lyžiara. Ten nás usmerňuje na správnu trasu. Začíname pozvoľným stúpaním, bez mazania bežiek. Cesta pokračuje cez les, kde kamaráti „lesaci“ odhrnuli cestu. Tóno lyže zobúva prvý a na vrchov vystupuje peši. Miro ho nasleduje od polovičky stúpania a Jožko to zvláda celé napriek kamienkom a hline až na vrchol. Na Zbojníckej lúke sa stretávame s Tatrancami z Prešova, s ktorými sa zvítavame a robíme spoločné foto. Chvíľu pokračujeme spolu zjazdom a následným stúpaním do Sedla pod Krížovým vrchom. Hneď prvý zjazd je osudný pre lyžu Jožka Šteca, láme ju hneď za viazaním a ďalší pohyb je otázny. My pokračujeme ďalej už sami do Sedla pod Krížovým vrchom, odkiaľ s problémami naberáme smer do bývalej obce Dvorce. Zlé značenie trasy, ale dobrá viditeľnosť na turistov pred nami nám dáva ďalší smer trasy. Cez lúky  Smradľavé mláky, a les schádzame do Levočskej doliny. Odkiaľ už po doline sa vraciame späť do Levoče. Tu Tóno zisťuje, že namiesto trasy L1 sme urobili trasu L2 o 8 km dlhšiu. Takže v prvý deň sme prešli celkovo 21 km s prevýšením 380m. Vo večerných hodinách prvý prichádza Miro Kollár a o chvíľu Silvia Szabóová. Na slávnostnom zahájení zrazu sa stretávame s posádkou Mira Tkáča v počte 5 ľudí.  
    Piatok 3.2.2012 autobusmi nás vyvážajú do Ulože na trasu L5. Uloža – Závada, vleky – Hrby, horáreň – pamätník SNP – Dvorčanka – dolina Peklo – Krížový vrch - sedlo pod Krížovým vrchom – Zbojnícka lúka – Levoča dĺžka 28 km prevýšenie 600m. Trasa znova nie je značená a tak sa orientujeme iba podľa stôp. Smer nám uľahčuje výborná viditeľnosť, ktorá nám umožňuje nádherné výhľady na Vysoké Tatry. Nad dedinou Závada Silvia zisťuje, že stratila jeden pás z lyže. Po chvíľke rozhodovania dáva dole druhý a pokračuje ďalej s myšlienkou, že ho niekto našiel. Pokračujeme ďalej obdivujúc celú panorámu Vysokých Tatier, ktorá nás sprevádza po celej trase. Pri horárni na Hrbe si robíme krátku prestávku. Ďalej smerujeme k pomníku SNP, kde robíme ďalšiu prestávku na obdivovanie nie len majestátnych Vysokých ale aj Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou a za chrbtom Kojšovskou hoľou. Zjazd od pamätníka je po odhrnutej zľadovatelej trase s množstvom prekážok (veľké tvrdé hrudy snehu, malého kamienka a na niektorých miestach aj holej cesty). Cez Krížový vrch sa dostávame do sedla pod ním, kde na lúkach hľadáme správny smer (veľa ľudí smeruje do osady Dvorce). Stretávame lyžiarov z trasy L3, ktorí nás usmerňujú. Naberáme smer na Zbojnícku lúku. Tu naša trasa ide do protismeru trás L1 a L2. Preto nám organizátor káže ísť po ceste asi 4 km zjazdom do Levočskej doliny. Samozrejme, že tam nebola žiadne označenie smeru trasy. Do doliny schádzame s roztrasenými nohami (zjazdujeme po skoro zľadovatelom snehu). Dole sa čakáme - Jožko, Silvia a dvaja Mirovia, Tóno nám ušiel ešte na začiatku. Do Levoče ideme už po známej ceste po doline. Túto trasu sme absolvovali piati. Miro Tkáč so svojou skupinou sa vybrali na upravenú trasu L8 cez Mariánsku horu do Levočskej doliny a Levoče. Večerný program sme si spestrili filmom od P. Barabáša Železná diera a organovým koncertom v evanjelickom kostole.
    Sobota 4.2.2012 trasa L6 Brutovce –Spišská – Olšavica – sedlo Pavľany – Uloža – Mariánska hora – Levoča dĺžka 24,5 km prevýšenie 480m. Na túto trasu sa naša skupinka rozrastá o Laca Lenka a jeho syna. V Brutovciach nás privítal vietor, zatiahnutá obloha a drobné sneženie. Tóno sa nestihol s nami ani odfotiť a už ide na trasu. V nevľúdnom počasí stúpame na Spišskú, kde mám telefonát od Mira Tkáča, ktorý štartoval na trase L7 z Olšavice. Po zjazde zo Spišskej  sa aj my ocitáme v Olšavici a pokračuje spoločne s trasou L7 do Levoče.  Celá trasa je poznačená zlým počasím a tak keď stretávame Mira Tkáča má toho dosť. Dáva mi kľúče od triedy v nádeji, že tam budem pred ním. Pri prechode cez Uložu  Silvia si odskakuje pohľadať stratený pás, ale posledná nádej sa jej rozplýva. V krčne Lipa sa trocha zohrievame a posilňujeme pred poslednými kilometrami našej trasy. Poslednú prestávku robíme na Mariánskej hore, kde navštevujeme kostol. Dole niektorí schádzajú peši ďalší ešte naberajú odvahu a po lúke s trávou schádzajú do Levoče. Vymrznutý sa vraciame do triedy, kde sú už všetci. Aj Miro Tkáč s rodinou (taxi to všetko istí  na trase Uloža Levoča). Večer ideme na svätú omšu do chrámu sv. Jakuba a potom na ukončenie zrazu do športovej haly. Na papučový bál ostáva už iba Jožko so Silviou.
    Nedeľa 5.2.2012. Miro Kollár nemôže naštartovať a tak pripravuje časti výpravy zmenu. Miro Tkáč vyváža svojich synov a Laca so synom do Levočskej doliny na poslednú trasu na zraze. Silvia ide do Popradu po svoju rodinu a Jožko, Tóno a Miro Mormák si robíme prehliadku nie len centra ale aj vedľajších uličiek, kde objavujem „Čierny“ kostol a bývalý kláštor v ktorom je teraz gymnázium. Mesto Levoča opúšťame o 13,00 hod a vraciame sa celí a zdraví domov.
    Počasie: vo štvrtok a piatok mráz okolo -15oC ale slnečno. Sobota - mráz pokračuje ďalej ku ktorému sa pridáva sneženie a vietor. 
    Akcie sa zúčastnili: Miro Mormák, Jožko Mikluš, Silvia Szabóová, Miro Tkáč so synmi Adamom a Miškom a priateľ Ladislav Lenko so synom Miškom

    Spracoval: Miroslav Mormák

PS: ak by takto boli označené naše trate, tak Fero Bednár by nás všetkých zvozil pod čiernu zem